Laws for the Sabbath
1 Moses called together the people of Israel and told them that the Lord had said:
2 You have six days in which to do your work. But the seventh day must be dedicated to me, your Lord, as a day of rest. Whoever works on the Sabbath will be put to death. 3 Don't even build a cooking fire at home on the Sabbath.
Offerings for the Sacred Tent
(Exodus 25.1-9Exodus 35.10-19)4 Moses told the people of Israel that the Lord had said:
5 I will welcome an offering from anyone who wants to give something. You may bring gold, silver, or bronze; 6 blue, purple, or red wool; fine linen; goat hair; 7 tanned ram skin or fine leather; acacia wood; 8 olive oil for the lamp; sweet-smelling spices for the oil of dedication and for the incense; or 9 onyx stones or other gems for the sacred vest and breastpiece.
10 If you have any skills, you should use them to help make what I have commanded: 11 the sacred tent with its covering and hooks, its framework and crossbars, and its post and stands; 12 the sacred chest with its carrying poles, its place of mercy, and the curtain in front of it; 13 the table with its carrying poles and all that goes on it, including the sacred bread; 14 the lamp with its equipment and oil; 15 the incense altar with its carrying poles and sweet-smelling incense; the ordination oil; the curtain for the entrance to the sacred tent; 16 the altar for sacrifices with its bronze grating, its carrying poles, and its equipment; the large bronze bowl with its stand; 17 the curtains with the posts and stands that go around the courtyard and the curtain at the entrance; 18 the pegs and ropes for the tent and the courtyard; 19 and the finely woven priestly clothes for Aaron and his sons.
Gifts for the Lord
20 Moses finished speaking, and everyone left. 21 Then those who wanted to bring gifts to the Lord, brought them to be used for the sacred tent, the worship services, and the priestly clothes. 22 Men and women came willingly and gave all kinds of gold jewelry such as pins, earrings, rings, and necklaces. 23 Everyone brought their blue, purple, and red wool, their fine linen, and their cloth made of goat hair, as well as their ram skins dyed red and their fine leather. 24 Anyone who had silver or bronze or acacia wood brought it as a gift to the Lord.
25 The women who were good at weaving cloth brought the blue, purple, and red wool and the fine linen they had made. 26 And the women who knew how to make cloth from goat hair were glad to do so.
27 The leaders brought different kinds of jewels to be sewn on the special clothes and the breastpiece for the high priest. 28 They also brought sweet-smelling spices to be mixed with the incense and olive oil that were for the lamps and for ordaining the priests. 29 Moses had told the people what the Lord wanted them to do, and many of them decided to bring their gifts.
Bezalel and Oholiab
(Exodus 31.1-11)30 Moses said to the people of Israel:
The Lord has chosen Bezalel of the Judah tribe. 31-33 Not only has the Lord filled him with his Spirit, but he has given him wisdom and made him a skilled craftsman who can create objects of art with gold, silver, bronze, precious stones, and wood. 34 The Lord is urging him and Oholiab from the tribe of Dan to teach others. 35 And he has given them all kinds of artistic skills, including the ability to design and embroider with blue, purple, and red wool and to weave fine linen.
Omarakiza kEsabata
1 Moses wa woronganisa ombongarero aihe yOvaisrael kumwe na tja ku wo: “Omaraerero Muhona nge mu pe okutjita, owo nga: 2 Eṋe mamu ungura oviungura vyeṋu omayuva hamboumwe; nungwari eyuva oritjahambombari oro eyapuke ku eṋe, eyuva rorusuvo porwaro, kondjozikiro ya Muhona. Auhe ngu ma ungura otjingura ngamwa atjihe meyuva ndo, nga ṱe. 3 Meyuva ndo rokusuva nandarire omuriro momaturiro weṋu ngaamu yakisa.”
Oviyandjewa vyOndanda yOmahakaeneno
(Eks 25:1-9)4 Norukwao Moses wa hungira kombongarero aihe yOvaisrael a tja: “Imbi Muhona mbya rakiza, ovyo mbi: 5 Kouini weṋu iseye ko otjiyandjewa, nu mu tji ete ku Muhona. Auhe ngu ma vanga okutjita nao, nga ete otjiyandjewa ku Muhona, okutja ongoldo nosilveri nongoporo; 6 nomarapi omarovazu nomaserarovazu nomaserandu pyu, norupera oruheze, nozombanda nḓa ungurwa pomainya wozongombo; 7 nomikova vyozondwezu zozonḓu mbya seraerisiwa, nomikova vyozombwa zomeva mbya ṱukara, nomiti vyomue; 8 nomaze womamunine, noviṋuke vyomaze omatwirise, noviṋuke vyomoro omuwa; 9 nomawe omahuze omaserandu, nomawe omahuze okutuwa kombanda yOmupristeri Otjiuru koviṱuve na kokayaṱu komorukoro.
Oviṋa vyOndanda yOmahakaeneno
(Eks 39:32-43)10 “Nu avehe, mba pewa ondjiviro moviungura vyongongo mokati keṋu, ngave ye ve ungure avihe Muhona mbya rakiza, 11 okutja Ondanda yOmahakaeneno notjikutjire tjayo, nozombate notutapo twayo, nomiti omityakaṋa nozongunḓe nozombaze zazo; 12 nOtjipwikiro tjOmerikutiropamwe, novinḓe vyatjo vyomatoorero, notjikamo, nerapi etjizikize rokomurungu; 13 notjiriro novinḓe ovitjindiro vyatjo, noviungurise vyatjo avihe, nozomboroto nḓe yandjwa ku Ndjambi; 14 nomamunine, notjikurameno tjomamunine wondjerera noviungurise vyatjo, nomaze womamunine; 15 notjipunguhiro tjomatwimisiro novinḓe vyatjo vyomatjindiro; nomaze wokutwirisa, novitwimise vyo vyomoro omuwa; nerapi etjizikize ropomahitiro wOndanda yOmahakaeneno; 16 notjipunguhiro tjozombunguhiro ozoningiririsiwa notutenda twatjo twongoporo, novinḓe ovitjindiro vyatjo, noviungurise vyatjo avihe; notjiyaha tjomerikohero notjikurameno tjatjo; 17 nomarapi omatjizikize worumbo nozongunḓe nozombaze zazo, nerapi etjizikize romuvero worumbo; 18 nozomboha zOndanda yOmahakaeneno, nozomboha zorumbo nozongoze zarwo; 19 nozombanda ongongo zokukarera mOtjouyapuke, nozombanda ozondjapuke zomupriesteri Aron nozovazandu ve okukarera na zo motjingura tjoupristeri.”
Otjiwaṋa matji eta oviyandjewa
20 Ombongarero aihe yOvaisrael otji ya zapo pu Moses. 21 Nu auhe ngwa ri nombango okutjita nao, nu ngwa hingwa i ombepo ye, wa eta otjiyandjewa ku Muhona, okuungura Ondanda yOmahakaeneno, novihepwa avihe vyokukarera Muhona novyokuungura ozombanda ozondjapuke. 22 Ovarumendu novakazendu ve ya, ngamwa auhe ngwaa vanga; nu va eta ozombate zourenga, nozomburi nozongoho, novitjuma vyomosengo, noviṋa ngamwa avihe ovingoldo. Auhe wa eta ongoldo i rire otjiyandjewa ku Muhona. 23 Nu auhe ngwa ri nomarapi omarovazu nomaserarovazu nomaserandu pyu, norupera oruheze, nomainya wozongombo, nomikova vyozondwezu zozonḓu mbya seraerisiwa, nomikova vyozombwa zomeva, eye we vi eta. 24 Nu ngamwa auhe ngwa yenena okueta osilveri nongoporo, aa yandja otja otjiyandjewa ku Muhona; nu auhe ngwa ri nomuti womue mbuyau hepwa poviungura, aa eta. 25 Nomukazendu auhe ngwa ri nounongo wokuwoza, aa woza nomake we, okutja omarapi omarovazu nomaserarovazu nomaserandu pyu, norupera oruheze. 26 Novakazendu avehe, mba ri nounongo wokuungura ongongo, aave woza omainya wozongombo. 27 Novanane votjiwaṋa va eta omawe omahuze omaserandu, nomawe okutuwa kombanda yokoviṱuve nokokayaṱu komorukoro; 28 owo va eta oviṋuke, nomaze womamunine, nomaze wokutwirisa, nomaze wovyomoro omuwa. 29 Ovarumendu novakazendu avehe vOvaisrael, mba vanga okuyandja oviyandjewa koviungura avihe Muhona mbya raera ku Moses, ve vi eta nombango yawo oveni ku Muhona.
Ovatunge vOndanda yOmahakaeneno
(Eks 31:1-11)30 Moses opa tjera kOvaisrael: “Tara, Muhona wa toorora Besalel, omuzandu wa Uri, ihe mukururume ngwa ri Hur, womuhoko wa Juda; 31 neye we mu urisa nOmbepo ye, nounongo nozondunge nondjiviro okuyenena koviungura ngamwa avihe, 32 nokuripura noviungura vyongongo okuvitjita mongoldo na mosilveri na mongoporo, 33 nu wina a tjiwe okuhonga omawe omahuze nge sokutuwa moviungura vyounongo, nokuhonga omiti notuvyo, na koviungura ngamwa avihe vyongongo. 34 Muhona wa yandja omasorero wokuhonga ovandu varwe oviungura vyongongo ku ye na ku Oholiab, omuzandu wa Ahisamak, womuhoko wa Dan. 35 Eye we ve urisa nounongo moviungura vyongongo ngamwa avihe, okutja ovyokuhonga oviṋa novyokusaneka novyokuwoza omarapi omarovazu nomaserarovazu nomaserandu pyu, norupera oruheze. Owo va yenena okuungura oviungura ngamwa avihe, nokuripura noviungura vyarwe vyongongo.”