A Funeral Song for Tyre
1 The Lord said:
2 Ezekiel, son of man, sing a funeral song for Tyre, 3 the city that is built along the sea and that trades with nations along the coast. Tell the people of Tyre that the following message is from me:

Tyre, you brag about
your perfect beauty,
4 and your control of the sea.

You are a ship
built to perfection.
5 Builders used cypress trees
from Mount Hermon
to make your planks
and a cedar tree from Lebanon
for your tall mast.
6 Oak trees from Bashan
were shaped into oars;
pine trees from Cyprus
were cut for your deck,
which was then decorated
with strips of ivory.
7 The builders used fancy linen
from Egypt for your sails,
so everyone could see you.
Blue and purple cloth
from Cyprus was used
to shade your deck.
8 Men from Sidon and Arvad
did the rowing,
and your own skilled workers
were the captains.
9 Experienced men from Byblos
repaired any damages.
Sailors from all over
shopped at the stores
in your port.

10 Brave soldiers from Persia,
Lydia, and Libya
served in your navy,
protecting you with shields
and helmets,
and making you famous.
11 Your guards came from
Arvad and Cilicia,
and men from Gamad
stood watch in your towers.
With their weapons
hung on your walls,
your beauty was complete.

12 Merchants from southern Spain traded silver, iron, tin, and lead for your products. 13 The people of Greece, Tubal, and Meshech traded slaves and things made of bronze, 14 and those from Beth-Togarmah traded work horses, war horses, and mules. 15 You also did business with people from Rhodes, and people from nations along the coast gave you ivory and ebony in exchange for your goods. 16 Edom traded emeralds, purple cloth, embroidery, fine linen, coral, and rubies. 17 Judah and Israel gave you their finest wheat, fancy figs, honey, olive oil, and spices in exchange for your merchandise. 18 The people of Damascus saw what you had to offer and brought you wine from Helbon and wool from Zahar. 19 Vedan and Javan near Uzal traded you iron and spices. 20 The people of Dedan supplied you with saddle blankets, 21 while people from Arabia and the rulers of Kedar traded lambs, sheep, and goats. 22 Merchants from Sheba and Raamah gave you excellent spices, precious stones, and gold in exchange for your products. 23 You also did business with merchants from the cities of Haran, Canneh, Eden, Sheba, Asshur, and Chilmad, 24 and they gave you expensive clothing, purple and embroidered cloth, brightly colored rugs, and strong rope. 25 Large, seagoing ships carried your goods wherever they needed to go.

You were like a ship
loaded with heavy cargo
26 and sailing across the sea,
but you were wrecked
by strong eastern winds.
27 Everything on board was lost—
your valuable cargo,
your sailors and carpenters,
merchants and soldiers.
28 The shouts of your drowning crew
were heard on the shore.

29 Every ship is deserted;
rowers and sailors and captains
all stand on shore,
30 mourning for you.
They show their sorrow
by putting dust on their heads
and rolling in ashes;
31 they shave their heads
and dress in sackcloth
as they cry in despair.
32 In their grief they sing
a funeral song for you:
“Tyre, you were greater
than all other cities.
But now you lie in silence
at the bottom of the sea.

33 “Nations that received
your merchandise
were always pleased;
kings everywhere got rich
from your costly goods.
34 But now you are wrecked
in the deep sea,
with your cargo and crew
scattered everywhere.
35 People living along the coast
are shocked at the news.
Their rulers are horrified,
and terror is written
across their faces.
36 The merchants of the world
can't believe what happened.
Your death was gruesome,
and you are gone forever.”
Eimburiro romutambo komawiro wa Tirus
1 Muhona wa hungira ku ami a tja: 2 “Muatje womundu, imburira Tirus eimburiro romutambo, 3 ihi otjihuro tji tji ri pomukuro wokuvare, nu tji tji ri otjomarandasaneno wovandu, mba tura momakoverwa omengi, nu itja Muhona Ndjambi ma tja nai ku tjo: Tirus, ove u rihivira ouwa woye oumanise.
4 Omaturiro woye ye ri mokuvare;
ovatunge voye ve ku ungura okusana
kondjuwoyomomeva ombwa omanise.
5 Owo ve ku ungura pomiti omitunge vyomizema,
mbya hapa kondundu Hermon;
nu wina va ungura ongunḓe ndji ṱiza omarapi
wondjuwoyomomeva,
potupapa tu twa hapa kondundu Libanon.
6 Owo ve ku ungurira oviti ovihinge
vyondjuwoyomomeva pomimborombonga
vyehi ra Basan,
na wina orupare rwondjuwoyomomeva
pomiparara vyehi ra Siprus,
nu ave i hareke nomayo wozondjou.
7 Omarapi woye ya ungurwa porupera
oruheze rwovivaravara,
nu ndwa zire kOengipte,
nove iyo zemburukirwa mena
romarapi nga.
Omarapi woye womututu ya ungurwa
potupera oturovazu notuserarovazu
tu twa zire kokakoverwa Siprus.
8 Ovarumendu ovahinge
vozondjuwozomomeva
zoye va ri ovature vovihuro
kOsidon na Arwad.
Ovarumendu voye omuini ozonongo,
Tirus, va ri ovaungure
vomondjuwoyomomeva.
9 Ovahonge vomiti vondjuwoyomomeva
va ri ovarumendu mba hongwa nawa,
nu mba zire kObiblos.
Ovaungure vomozondjuwozomomeva
ngamwa azehe zomokuvare va tjita
omarandasaneno mozondjuwo zoye
zomarandero.
10 “Ovarumendu va Persie na Lidie na Libie va ungura motjimbumba tjoyo tjovita otja ovarwe wovita. Owo va turika otuvao twawo nomakori wawo wovita mozondanda zovarwe voye wovita. Owo ombe ri ovarumendu mbe ku etera ondangu. 11 Ovarwe wovita, mba zire kOarwad, ave tjevere orumbo rwoye, novarumendu va Gamad ave tjevere otuhungu twoye. Owo va turika otuvao twawo korumbo rwoye. Owo ombe ku hareka u rire omuwa omumanise nao.
12 “Ove wa tjita omarandasaneno mOspanie, notji wa kambura osilveri notjitenda notina nohanga vi rire ovisuta moruveze rwoviṋa vyoye ovingi. 13 Ove wa randasana nOvagrike nOvatubal nOvamesek, notji wa randisa oviṋa vyoye kutja u mwine po ovakarere noviṋa vyongoporo. 14 Wa randisa oviṋa vyoye kutja u mwine po ovakarere noviṋa vyoye kovandu va Bet-Togarma mokumwina po oukambe ounane na imbwi oukavirwa nousinokambe. 15 Ovandu va Rodos va tjita omarandaseneno kuna ove; novature voukoverwa ouingi ve ku pa omayo wozondjou nomiti vyomuzema moruveze rwovirandisiwa vyoye. 16 Ovature va Sirie va randa ovirandisiwa vyoye noviṋa vyoye ovingi vyongongo, mbi wa ungura. Owo va yandja omawe omahuze omakarbonkel nomaserandu pyu, nozombanda ozoserarovazu nozovivaravara, notupera otuheze, nozongwendu mokupimbasana novirandisiwa vyoye. 17 Ovajuda nOvaisrael va randa ovirandisiwa vyoye mokupimbasana novirya nouitji wozonyutji nomaze womiṋinga novyomoro omuwa. 18-19 Ovature va Damaskus va randa ovirandisiwa vyoye noviṋa vyoye vyongongo amave vi sutu nomavinu ngaa ezu kOhelbon, nomainya wozonḓu ngaa ezu kOsahar. Owo va yandja otjitenda otjihamburwa novyomoro omuwa mokupimbasana novirandisiwa vyoye. 20 Ovature va Dedan va yandja ovikaviriro mokupimbasana novirandisiwa vyoye. 21 Ovaaraba novanane avehe vehi ra Kedar va randa ovirandisiwa vyoye mokupimbasana nozondjona nozonḓu nozongombo. 22 Ovandu va Seba na Rama va yandja oviwerawere nongoldo novyomoro omuwa oviwa tjinene mokupimbasana novirandisiwa vyoye. 23 Ovandu vovihuro ooHaran na Kane na Eden, novarande va Seba na imba vovihuro ooAsur na Kilmad, avehe va tjita omarandasaneno kuna ove. 24 Owo va randisa ozombanda ozombwa ozomanise kove, na inḓa ozoserarovazu nozovivaravara, novinguma vyovivara oviyere, nozongoze nḓa wozewa na inḓa nḓa mangwa nawa. 25 Ovirandisiwa vyoye aavi turikwa mozondjuwozomomeva ozonene tjinene ozengi zomitwaro.
Ove wa ri otja ondjuwoyomomeva mokuvare
ndja turikwa nomitwaro omizeu.
26 Ovahinge voye vozondjuwozomomeva
tji ve ku hinga okukutwara mokuvare,
ombepo yokomuhuka otji ye ku teya
ai ku twara mokuvare kokure nomukuro.
27 Outumbe woye auhe novirandisiwa vyoye,
novaungure voye avehe vomondjuwoyomomeva,
novahonge voye vomiti vomondjuwoyomomeva,
novarandise voye,
novarwe avehe wovita mba ri mondjuwoyomomeva,
avehe kumwe va pandjarera mokuvare,
indu ondjuwoyomomeva yoye tji ya teka.
28 Ondjuriro yovaungure vomondjuwoyomomeva
mbaa ve ṋiṋiwa i omeva aa i kaposira
komukuro wokuvare.

29 “Ozondjuwozomomeva azehe nambano za isiwa tjo,
novaungure avehe vomozondjuwozomomeva va i.
30 Owo avehe mave ku riri tjinene amave ritirire
ehi moviuru namave rangere momutwe.
31 Owo mave rikurura oviuru mena roye,
nu mave zara ozombanda zomakutu.
Omitima vyawo mavi hihamwa
tjinene ngunda amave riri nao.
32 Mave ku imburire eimburiro
romutambo amave tja nai:
‘Owaṋi ngu ma sasanekwa notjihuro Tirus,
otjo nambano tji tji ri kumwi meṋe yokuvare?
33 Ovirandisiwa vyoye tji
vya ya komauye wopendje,
ove wa yenenisa ouhepe womihoko omingi.
Ozombara za tumbisiwa i outumbe
womitwaro vyoye.
34 Nambano ove wa tekere mokuvare;
ove wa ṱomwine mourekoto wokuvare.
Omitwaro vyoye na imba avehe mbe ku ungurira
va zengire mokuvare puna ove.’
35 “Avehe mba tura moukoverwa va kumisiwa i oumba mbwa tjitwa kove. Nangarire ozombara zawo za uruma, nu momirungu vyazo mu nomburuma. 36 Ove wa zengi, wa zengi nga aruhe, novarandise mouye auhe mave ku nyekerere, mave tira kutja mave munu oumba otja imbwi owoye.”