Wisdom Makes Good Sense
1 A woman's family
is held together
by her wisdom,
but it can be destroyed
by her foolishness.
2 By living right, you show
that you respect the Lord;
by being deceitful, you show
that you despise him.
3 Proud fools are punished
for their stupid talk,
but sensible talk
can save your life.
4 Without the help of an ox
there can be no crop,
but with a strong ox
a big crop is possible.
5 An honest witness
tells the truth;
a dishonest witness
tells nothing but lies.
6 Make fun of wisdom,
and you will never find it.
But if you have understanding,
knowledge comes easily.
7 Stay away from fools,
or you won't learn a thing.
8 Wise people have enough sense
to find their way,
but stupid fools get lost.
9 Fools don't care
if they are wrong,
but God is pleased
when people do right.
10 No one else can really know
how sad or happy you are.
11 The tent of a good person
stands longer than the house
of someone evil.
12 You may think you are
on the right road
and still end up dead.
13 Sorrow may hide
behind laughter,
and happiness may end
in sorrow.
14 You harvest what you plant,
whether good or bad.
15 Don't be stupid
and believe all you hear;
be smart and know
where you are headed.
16 Only a stupid fool
is never cautious—
so be extra careful
and stay out of trouble.
17 Fools have quick tempers,
and no one likes you
if you can't be trusted.
18 Stupidity leads to foolishness;
be smart and learn.
19 The wicked will come crawling
to those who obey God.
20 You have no friends
if you are poor,
but you have lots of friends
if you are rich.
21 It's wrong to hate others,
but God blesses everyone
who is kind to the poor.
22 It's a mistake
to make evil plans,
but you will have loyal friends
if you want to do right.
23 Hard work is worthwhile,
but empty talk
will make you poor.
24 Wisdom can make you rich,
but foolishness leads
to more foolishness.
25 An honest witness
can save your life,
but liars can't be trusted.
26 If you respect the Lord,
you and your children
have a strong fortress
27 and a life-giving fountain
that keeps you safe
from deadly traps.
28 Rulers of powerful nations
are held in honor;
rulers of weak nations
are nothing at all.
29 It's smart to be patient,
but it's stupid
to lose your temper.
30 It's healthy to be content,
but envy can eat you up.
31 If you mistreat the poor,
you insult your Creator;
if you are kind to them,
you show him respect.
32 In times of trouble
the wicked are destroyed,
but even at death
the innocent have faith.
33 Wisdom is found in the minds
of people with good sense,
but fools don't know it.
34 Doing right brings honor
to a nation,
but sin brings disgrace.
35 Kings reward servants
who act wisely,
but they punish those
who act foolishly.
1 Ounongo u tunga onganda; nungwari ouyova u i haṋa nomake wawo ouini.
2 Ngu ryanga mondjira ye osemba u nondira ku Muhona; nungwari ngu ryanga mozondjira ozongoko we mu nyengura.
3 Omeritongamisiro womundu eyova ye mu nyombororisa; omambo womundu onongo ye mu yama.
4 Nokuhinozongombe etemba rovikurya ri kara tjo; nungwari tji u na zo, otjipwikiro tjoye tji ura novikokotwa.
5 Omuhongonone wouatjiri aruhe u hungira ouatjiri; nungwari ingwi omunavizeze u hongonona ovizeze porwavyo.
6 Omunyekerere kamaa rire onongo, nungwari omunazondunge u rihonga ondjiviro oupupu.
7 Humburuka nomundu eyova; eye ke notjiṋa tji me ku hongo.
8 Okutjavi omunazondunge tje ri onongo? Orondu eye tjinga e tjiwa imbi mbi ma tjiti. Okutjavi omundu ehipa tje ri eyova? Orondu eye tje rivara aayo u tjiwa avihe.
9 Ovandu omayova kave na ko na tja nandarire kutja mave tjiti ouvi, nungwari ovandu ovasemba ve vanga ondjesiro.
10 Omatetarero womutima owoye omuini; ondjoroka yoye wina oyoye omuini, nu kape na ngu mamu haṋasana na yo.
11 Ondjuwo yovanauvi mai haṋewa; nungwari ondanda yovasemba mai zikama.
12 Ongarero ndji mo tjangovasi oyo osemba, ngahino mai ku twara konḓiro.
13 Nangarire omutima mbu yora u kara nondjenda; enyando tji ra zu po, aruhe pe pingena oruhoze.
14 Omundu ngwa poka ku Muhona ma munu ondjambi ndje mu pwire; nu ingwi omusemba ma pewa ondjambi ye otja koviungura vye.
15 Eyova ri kambura membo ngamwa arihe; nungwari omunazondunge u tjevera omikambo vye.
16 Omundu onongo u tira ouvi ne u penge, nungwari ingwi eyova ke ritjevere nu otjinga e tjita ondende.
17 Omundu ngu pindika tjimanga u tjita oviṋa vyouyova; nungwari ingwi onongo eye wa porimana.
18 Ovehinondjiviro ve pewa imbi mbya pwire ouyova wa wo porwe; nungwari ovanazondunge ve pewa ondjambi yondjiviro.
19 Ovanauvi ve ripeta kovanauwa, novarunde ve kara pomivero vyovasemba.
20 Omusyona u nyengwa nandarire i omuraranganda we, nungwari omutumbe u kara nomapanga omengi.
21 Ngu nyengwa omuraranganda we u tjita ouvi; omuṋingandu ingwi ngu ṱondjenda nomusyona.
22 Tji mo ungurire ouwa, mo munu orusuvero nouṱakame; tji mo ripura ouvi, mo tataiza.
23 Ungura, nu mo munu omahupiro; tji mo haama amo kara pokuhungira mo syonapara.
24 Ovandu ozonongo ve pewa ondjambi yondjiviro; nungwari omayova ye tjiukirwa kouyova wawo.
25 Omuhongonone ngu hungira ouatjiri u yama omuinyo, nu ngu hungira ovizeze eye omuwovise.
26 Ondira ku Muhona i yandja omeriyamekero omasemba komundu; nu mu yo ovanatje wina ve muna mo omaundiro.
27 Ondira ku Muhona oyo oruharwi rwomuinyo kutja u taurire ozongwehe zonḓiro.
28 Ouvara wombara u ri mouingi wovandu mbu i honaparera; nokuhinawo oyo katjiṋa.
29 Tji u nomuretima okutja u nozondunge ozengi; nungwari tji u pindika tjimanga, u yarisa ouyova woye uriri.
30 Omutima mbwa pora u tjita orutu kutja ru kare oruveruke; nungwari eruru oro omutjise mbu rya omaṱupa.
31 Tji mo ṋiṋikiza omusyona mo yamburura Ndjambi ngwe mu uta; nungwari ngu notjari nomuhepe, eye u yozika Muhona.
32 Omunauvi u ungurira omawiro we omuini mokutjita ouvi; nungwari omusemba u yamwa i okutjita ousemba.
33 Ounongo u tura momitima vyovanazondunge; omayova kaye tjiwa ounongo.
34 Ousemba u tongamisa otjiwaṋa; ourunde owo ondjambu kotjiwaṋa ngamwa atjihe.
35 Ombara i nonyuṋe momukarere omunazondunge; nungwari oyo i vera ingwi ngu novikaro vyohoṋi.