1 Earth and Sky,
listen to what I say!
2 Israel, I will teach you.
My words will be like gentle rain
on tender young plants,
or like dew on the grass.

3 Join with me in praising
the wonderful name
of the Lord our God.
4 The Lord is a mighty rock,
and he never does wrong.
God can always be trusted
to bring justice.
5 But you lie and cheat
and are unfaithful to him.
You have disgraced yourselves
and are no longer worthy
to be his children.
6 Israel, the Lord is your Father,
the one who created you,
but you repaid him
by being foolish.
7 Think about past generations.
Ask your parents
or any of your elders.
They will tell you
8 that God Most High
gave land to every nation.
He assigned a guardian angel
to each of them,
9 but the Lord himself
takes care of Israel.

10 Israel, the Lord discovered you
in a barren desert
filled with howling winds.
God became your fortress,
protecting you as though
you were his own eyes.
11 The Lord was like an eagle
teaching its young to fly,
always ready to swoop down
and catch them on its back.
12 Israel, the Lord led you,
and without the aid
of a foreign god,
13 he helped you
capture the land.
Your fields were rich
with grain.
Olive trees grew
in your stony soil,
and honey was found
among the rocks.
14 Your flocks and herds
produced milk and yogurt,
and you got choice meat
from your sheep and goats
that grazed in Bashan.
Your wheat was the finest,
and you drank the best wine.

15 Israel, you grew fat and rebelled
against God, your Creator
you rejected the Mighty Rock,
your only place of safety.
16 You made God jealous and angry
by worshiping disgusting idols
and foreign gods.
17 You offered sacrifices
to demons, those useless gods
that never helped you,
new gods that your ancestors
never worshiped.
18 You turned away
from God, your Creator;
you forgot the Mighty Rock,
the source of your life.
19 You were the Lord's children,
but you made him angry.
Then he rejected you 20 and said,
“You are unfaithful
and can't be trusted.
So I won't answer your prayers;
I'll just watch and see
what happens to you.
21 You worshiped worthless idols,
and made me jealous
and angry!
Now I will send a cruel
and worthless nation
to make you jealous and angry.

22 “My people, I will breathe out fire
that sends you down
to the world of the dead.
It will scorch your farmlands
and burn deep down
under the mountains.
23 I'll send disaster after disaster
to strike you like arrows.
24 You'll be struck by starvation
and deadly diseases,
by the fangs of wild animals
and poisonous snakes.
25 Young and old alike
will be killed in the streets
and terrified at home.

26 “I wanted to scatter you,
so no one would remember
that you had ever lived.
27 But I dreaded the sound
of your enemies saying,
‘We defeated Israel with no help
from the Lord.’ ”

28 People of Israel,
that's what the Lord
has said to you.
But you don't have good sense,
and you never listen
to advice.
29 If you did, you could see
where you are headed.
30 How could one enemy soldier
chase a thousand
of Israel's troops?
Or how could two of theirs
pursue ten thousand of ours?
It can only happen if the Lord
stops protecting Israel
and lets the enemy win.
31 Even our enemies know
that only our God
is a Mighty Rock.

32 Our enemies are grapevines
rooted in the fields
of Sodom and Gomorrah.
The grapes they produce
are full of bitter poison;
33 their wine is more deadly
than cobra venom.
34 But the Lord has written
a list of their sins
and locked it in his vault.
35 Soon our enemies will get
what they deserve
suddenly they will slip,
and total disaster
will quickly follow.

36 When only a few
of the Lord's people remain,
when their strength is gone,
and some of them are slaves,
the Lord will feel sorry for them
and give them justice.

37 But first the Lord will say,
“You ran for safety to other gods—
couldn't they help you?
38 You offered them wine
and your best sacrifices.
Can't those gods help you now
or give you protection?
39 Don't you understand?
I am the only God;
there are no others.
I am the one who takes life
and gives it again.
I punished you with suffering.
But now I will heal you,
and nothing can stop me!

40 “I make this solemn promise:
Just as I live forever,
41 I will take revenge
on my hateful enemies.
I will sharpen my sword
and let it flash
like lightning.
42 My arrows will get drunk
on enemy blood;
my sword will taste the flesh
and the blood of the enemy.
It will kill prisoners,
and cut off the heads
of their leaders.”

43 Tell the heavens to celebrate
and all gods to bow down
to the Lord,
because he will take revenge
on those hateful enemies
who killed his people.
He will forgive the sins of Israel
and purify their land.

44-45 Moses spoke the words of the song so that all the Israelites could hear, and Joshua helped him. When Moses had finished, 46 he said, “Always remember this song I have taught you today. And let it be a warning that you must teach your children to obey everything written in The Book of God's Law. 47 The Law isn't empty words. It can give you a long life in the land that you are going to take.”
Moses Will See the Land
48 Later that day the Lord said to Moses:
49 Go up into the Abarim Mountain range here in Moab across the Jordan River valley from Jericho. And when you reach the top of Mount Nebo, you will be able to see the land of Canaan, which I am giving to Israel. 50 Then you will die and be buried on the mountaintop, just as your brother Aaron died and was buried on Mount Hor. 51 Both of you were unfaithful to me at Meribah Spring near Kadesh in the Zin Desert. I am God, but there in front of the Israelites, you did not treat me with the honor and respect I deserve. 52 So I will give the land to the people of Israel, but you will only get to see it from a distance.
Eimburiro ra Moses
1 “Mayuru nomahi, zuveye omambo wandje,
purateneye nawa ku imbi mbi me hungire.
2 Omahongero wandje maye
roko otja omata wombura,
nu maye ri zezenga kombanda
yehi otja omueme.
Omambo wandje maye roko otja
omata koruhapo ndu maru piti,
notjomata omakozu komahozu.
3 Ami ame zuvarisa ena ra Muhona,
novandu ve mave hungire ounene we.”

4 Muhona, eye oruuwa,
oviungura vye vya pwa;
ozondjira ze azehe tjinga aze ri ozosemba;
Ndjambi woye omuṱakame nomunauatjiri;
eye u tjita mbi ri ovisemba nouatjiri.
5 Nungwari oweṋe ovahaṱakama,
nu kamuyapwa okurira ovandu ve,
otjiwaṋa otjinauvi notjinavineya.
6 Hapo imbwi oomuano mbu
mo sokutjita ku Muhona,
tjiwaṋa otjiyova notjihinazondunge?
Eye onguri iho, nOmuute woye,
neye ongwe ku tunga u rire otjiwaṋa.”

7 “Ripura nomayuva woruveze orukuru,
pura kovanene woye ve ku raere mbya tjitirwe,
pura ovakurundu ve ku raere orukapitaveze.
8 Owokombandambanda tja tyera
oviwaṋa otjirumatwa tjavyo,
tja haṋa ovanatje vovandu,
otja zikamisa omiruko vyomihoko
otja kotjivaro tjovanatje va Israel.
9 Nungwari inḓa ozondekurona
za Jakob onḓe ritoororera omuini.”

10 “Eye we ze vaza mokuti onguza,
na mouye mbu ri tjo,
mbwe ura nombosiro yovipuka vyokuti.
Eye we ze yama ne rikendere zo,
ne ze ṱakamisa omuini otja onḓoromwina.
11 Otja onguvi, ndji mai hongo ouzerona wayo okutuka,
nai kambura wo nawa kovivava mbya nyaturura,
Muhona otjinga a ṱiza Israel kutja a hau.
12 Muhona erike wa hongorera ovandu ve,
nokuhinombatero yoomukuru varwe.

13 “Eye we ve kavirisa kombanda yozondongamo zehi,
nowo va rya ovihape vyokuti.
Nowo va muna ouitji wozonyutji motuuwa;
nomaze womiṋinga motuuwa otukukutu;
14 Ozongombe nozongombo
zawo zaeta omaere omengi;
nowo vari nozonḓu, nozongombo
nozongombe ozombwazombwa,
ovikokotwa ovisemba,
nomavinu omawamawa okunuwa.

15 “Otjiwaṋa tja Muhona tja
rira otjitumbe, notjihinonḓuviro;
otjo tja ṋuna nu tje kutisiwa i ovikurya.
Notjo tja imbirahi Ndjambi ngwe tji mema,
na tji humbu omuyame watjo omunamasa.
16 Noomukuru varwe va tjita
kutja Muhona a ṱoukoze,
nouvi mbu va tjita we mu pindikisa.
17 Owo va punguhira oomukuru
varwe mbe he ri Ndjambi,
oomukuru ovape ooihe mukururume
mbu ve hi naa va tjivirwe,
oomukuru Ovaisrael mbu ve hi
naa va karere nonḓuviro kuwo.
18 Owo va zemba Ndjambi wawo,
omuyame wawo omunamasa,
ingwi ngwe ve pa omuinyo.

19 Muhona tja muna otjiṋa hi, wa ṱomazenge
na imbirahi ovazandu novasuko ve.
20 Neye wa tja: Ami hi nokuvevatera rukwao;
me tarere kutja ma ku tjitwa tjike kuwo,
imbo mbe nomikukututima, novahaṱakama.
21 Owo va pendura oukoze mu
ami na ihi tji tji he ri Ndjambi,
owo ve ndji pindikisa noomukuru vovisenginina.
Nambano ami me pendura eruru
mu wo na ihi tji tji he ri otjiwaṋa,
ne ve pindikisa nomuhoko omuyova.
22 Omazenge wandje maye yaka otja omuriro
nowo maye nyosa avihe kombanda yehi
owo mau vaza ouye wokehi,
nau nyosa omazikameno wozondundu.

23 “ ‘Ami me eta oviwonga kombanda yawo,
noviku vyandje avihe meve yaha na vyo.
24 Owo mave ṱondjara notjindjumba;
nave ṱu i omitjise ominaumba.
Ami me hindi ovipuka vyokuti vi ve nyondorore,
nozonyoka zouzuwo okuve rumata.
25 Ovita mavi eta onḓiro momivanda,
nomburuma mai ve zepere mozondjuwo,
ovazandu novasuko omitanda mave koka,
nangarire ovanyame
novakururume kave nokuyamwa.
26 Ami etje ve nyona oparukaze
kutja ape ha ningi umwe ngu meve zemburuka.
27 Ami hi nakutarera ovanavita na
wo amave rihivi nokutja nai:
Omasa wetu onge ve toṋa,
nungwari ngunda eri ami ngwa tjita avihe mbi.’

28 “Israel otjiwaṋa otjihinameripuriro,
katji nounongo.
29 Andakuzu va ri nounongo,
atjave tjiwa kutja ongwaye tjiva nyonwa;
owo kave nokutjiwa nu kave
nakuzuva kutja pakaenda tjike.
30 Umwe ma yenene vi okuramba eyovi rimwe,
nu vevari mave yenene vi
okutaurisa omayovi omurongo?
Muhona, Ndjambi wawo, we ve esa;
Ndjambi omunamasa wawo we ve
yandja momake wawo oveni.
31 Oruuwa rwawo karu nakusasanekwa nOruuwa rwetu;
ovanavita na eṱe owo oveni mave tjiwa.
32 Orondu omuvite wawo tjinga awa za
momuvite wa Sodom na Gomora;
omandjembere wawo omunauzuwo,
nomivite vi tjinda omapunda omaruru.
33 Omavinu wawo ye ri tjimuna
ouzuwo wonyoka, nouzuwo wesu endandi.

34 Muhona u zemburuka avihe
ovanavita mbi va tjita;
neye undja oruveze orusemba okuvepa omberero.
35 Muhona meve sutisa ne ve vere;
oruveze maru ya owo mu mave u;
eyuva ronyonokero yawo tjinga ari ri popezu.
36 Muhona ma yama otjiwaṋa tje,
eye tja munu kutja omasa aehe ya manuka
nu ma tjariparere imba mbe mu karera,
eye tja munu kutja kave nokurivatera.
37 Eye ma pura nai:
‘Imba oomukuru vawo,
indwi oruuwa ku va taurira, ve ri pi?
38 Ve ri pi imba mba rya ozonḓura
zozombunguhiro zovinamuinyo,
nu mba nwa omavinu
wombunguhiro yomanuwa?
Ngave sekame ve mu vatere,
kutja pe kare ondjamo kombanda yeṋu!’

39 “ ‘Ami, owami erike, ngu mbi ri Ndjambi,
nu kape na Ndjambi warwe posi yandje;
ami mbi zepa nu mbi yandja omuinyo,
mbi harisa ovirwaro, nu mbi verukisa,
nu kape nomundu ngu
ma pirukire imbi mbi me tjiti.
40 Ami otja tji mbi ri Ndjambi omunamuinyo,
me yere eke randje keyuru ne tja nai:
41 me upike engaruvyo randje ekeṋakeṋe,
neṋe mamu munu ousemba awa tjitwa.
Ami me kara nongore novanavita na ami
nu me yandja omberero
ku imba mbe ndji tonda!
42 Oviku vyandje mavi tirahi
ombinḓu yawo onyingi,
nengaruvyo randje mari
zepa avehe mbu mave ndji pirukire.
Ami hi nakuhupisa ngamwa
ngu me ndji rwisa,
nangarire ozondjahe na
mbe ri momapando mave ṱu.’

43 “Yorokereye otjiwaṋa tja Muhona viwaṋa,
tjinga ama vere imba mbe mu zepa.
Eye ma toorere ovanavita na ye ongore
nu ma isire ourunde wovandu ve.”

44 Nu Moses na Josua, ngu ri, omuzandu wa Nun, va hungira omambo nga aehe weimburiro ndi kutja otjiwaṋa tji zuve.
Omahongero omasenina wa Moses
45 Nu Moses tja za nokuhungira omahongero wa Ndjambi aehe okumana kOvaisrael avehe, 46 arire tja tja ku wo: “Kareye nonḓuviro komambo nga aehe ngu me mu rongo ndinondi. Ye rakizeye kovanatje veṋu kokutja nouṱakame ve kare nonḓuviro komahongero wa Ndjambi. 47 Orondu omambo nga tjinga ayehe ri owomungandjo ku eṋe, nungwari owo omuinyo weṋu; nu mokuṱakamisa omambo nga mamu kahupa orure mehi, ndi mamu kakambura ri rire ouini weṋu, tji mwa zu nokukakonda onḓonḓu Jordan.”
48 Meyuva tjingero ndo Muhona wa hungira ku Moses a tja: 49 “Twende kozondundu Abarim, mehi ra Moab, omuhunga wotjihuro Jeriko; karonde kondundu Nebo, nu kaṱarere ko ehi ra Kanaan, ndi me yandja kOvaisrael ri rire ouini wawo. 50 Nu mo kakokera kondundu ndjo ku mo karonda, no kawongerwa pomuhoko woye tjimuna erumbi roye Aron tja kokera kondundu Hor na kawongerwa pomuhoko we, 51 eṋe tjinga amu ha ri nouṱakame ku ami, momurungu wOvaisrael. Tji mwa ri pomeva wa Meriba, popezu notjirongo Kades, mokuti onguza Sin, mwe ndji nyengurira momurungu wOvaisrael. 52 Nu ehi ndo ndi me yandja kOvaisrael mo rimwine kokure, nungwari komoo kahita mu ro.”