Oviyandjewa komatungiro wondjuwo ya Muhona.
1 Ombara David wa raera kombongarero aihe a tja: “Omuzandu wandje Salomo ongwa toororwa i Ndjambi, nungwari eye ingee omutanda, nu keya kara nondjiviro. Oviungura, mbi mavi ungurwa, ovizeu, orondu oyo kandjuwo yovandu uriri, nungwari oyo ondjuwo ya Muhona Ndjambi. 2 Ami mba kondja okuworonganisa oviṋa vyokutunga ondjuwo ya Ndjambi, okutja ongoldo nosilveri, nongoporo novitenda, nomiti, nomawe omahuze nomanangongo, nomawe wokuhondjerwa kumwe, nomawe omengi omakeṋakeṋe. 3 Posi yoviṋa avihe mbi mbi mba eta, mba yandja osilveri nongoldo youini wandje omuini, tjinga ambi nonyuṋe mondjuwo ya Ndjambi. 4 Ami mba yandja ongoldo ongohoke, ndji nondjinda yozokirograma omayovi omirongo muvyu, nosilveri ongohoke yondjinda yozokirograma omayovi omasere yevari nomurongo okuhareka na yo omakuma wondjuwo ya Muhona, 5 nokuungura na yo oviṋa avihe ovaungure ozonongo mbi mave ungura. Nambano owaṋi warwe ngu ma vanga okuyandja oviyandjewa ovingi ku Muhona?”
6 Oviuru vyozonganda, novanane vomihoko, novahongore vovarwe wovita, novatjevere vouini wouhona otji va yandja oviṋa mbi nombango yawo oveni koviungura vyondjuwo ya Muhona, 7 okutja ongoldo yondjinda yozokirograma eyovi rimwe nomirongo vitano, nosilveri yondjinda yozokirograma omasere omayovi yetatu, nongoporo yondjinda yozokirograma omayovi omasere yetano nomirongo vine, novitenda vyondjinda yozokirograma omangete yetatu. 8 Imba, mba ri nomawe omahuze, ve ye yandja komapwikiro wovihuze vyondjuwo ya Muhona, mbyaa vi tjeverwa i Jehiel womuhoko wa Levi, ondekurona ya Gerson. 9 Otjiwaṋa tja kara nombango okuyandja ku Muhona, nowo va yoroka mena rokutja oviṋa ovingi nai vya yandjwa. Ombara David wina wa yoroka tjinene.
David ma hivirike Ndjambi
10 Nu David wa hivirika Muhona momurungu wombongarero aihe, na tja: “Muhona, Ndjambi wa tate mukururume Jakob, ngo hivirikwe aruhe nga aruhe! 11 Oove omunene nomunamasa nomunandjozikiro nomutjiukwa nomunauvara. Oviṋa avihe, mbi ri meyuru na kombanda yehi, ovyoye, nu oove Ombara, noove Omuhona omunene kombanda yaavihe. 12 Outumbe nondengero, avihe mbi vi za move. Ove u honapara kombanda yoviṋa avihe nomasa nouvara woye; nove u yenena okuneneparisa nokuyandja omasa ku ngamwa auhe! 13 Nambano, Ndjambi wetu, matu ku tjere okuhepa, nu matu hivirike ena roye enene.
14 “Nungwari ami notjiwaṋa tjandje, tjiri, katu nokuyenena okukupa otjiṋa, orondu otjiyandjewa atjihe tji za move, neṱe matu ku yaruririre imbi mbi ri ovyoye. 15 Ove mo tjiwa, Muhona, kutja eṱe twa kara pokuryanga otja ovozonganda komurungu woye tjimuna ootate mukururume tji va tjitire. Omayuva wetu ye kapita otja omuzire, nu kamaatu sora okutaura onḓiro. 16 Muhona, Ndjambi wetu, eṱe twa woronganisa ovihuze avihe mbi okutunga na vyo ondjuwo yoye okuyozika ena roye eyapuke, nungwari avihe mbi vya za move, nu ovyoye. 17 Ami me tjiwa, Ndjambi wandje, kutja ove u rora omutima waauhe, nu u nohange novandu ovasemba. Ami mba yandja imbi kove nombango aihe nouṱakame mouatjiri; nami mba muna kutja otjiwaṋa tji tja wongara mba tji kara nondjoroka, tji matji tumbuza oviyandjewa kove nombango yatjo aihe. 18 Muhona, Ndjambi wootate mukururume Abraham na Isak na Jakob, ṱakamisa ombango otja indji momutima wotjiwaṋa tjoye nga aruhe, nu tjita kutja aruhe tji ṱakame move. 19 Pa omuzandu wandje Salomo omutima mbu ha ivaiva kutja a kare nonḓuviro komatwako na komazikamisiro na komaraerero woye aehe, nokutja a tunge ondjuwo, ndji mba rongerera oviṋa mbi.”
20 David wa rakiza kotjiwaṋa a tja: “Tangeye Muhona, Ndjambi weṋu!” Nombongarero aihe ya tanga Muhona, Ndjambi wooihe mukururume, novandu ve ripeta nave yozike Muhona, nombara wina.
21 Mependukirwa ovandu va zepa ovinamuinyo nave vi punguhire Muhona vi rire ozombunguhiro ozoningiririsiwa. Owo va punguha ozondwezu zozongombe eyovi, nozozonḓu eyovi, nozondjona eyovi, nu wina va punguha omavinu; novinamuinyo ovingi vya zeperwa Ovaisrael avehe. 22 Meyuva ndo otji va yoroka amave ri namave nu momurungu wa Muhona.
Nowo va zika Salomo porutjavari okurira ombara. Va twirisa Salomo okurira ombara. Va twirisa Salomo okurira ombara yawo mena ra Muhona, na Sadok okurira omupristeri. 23 Komuhingo mbwi Salomo otja pingena ihe kotjihavero tjouhona tji tja zikwa i Muhona. Eye wa ri ombara epatje, notjiwaṋa atjihe tjOvaisrael tja kara nonḓuviro ku ye. 24 Ovahongore avehe nozombangaṋe azehe nandarire ovanatje ovazandu varwe va David, va kwizika okukara nondatero ku Salomo otja ombara. 25 Muhona wa tjita kutja otjiwaṋa atjihe tji yozike Salomo tjinene, nu we mu pa ouvara pombara ngamwa aihe ndja honaparera Ovaisrael komurungu we.
Ondjandero youhona wa David
26 David, omuzandu wa Isai, wa honaparera Ovaisrael avehe. 27 Eye wa honaparere oure wozombura omirongo vine, okutja mOhebron oure wozombura hambombari, nu mOjerusalem oure wozombura omirongo vitatu nandatu. 28 Eye wa koka notjiwondo otjinene, a ri omutumbe nomuyozikwa; omuzandu we Salomo we mu pingena okurira ombara. 29 Ekuruhungi rombara David okuza kombutiro nga kondjandero ra tjangwa mEmbo rEkuruhungi rovaprofete vetatu mba ooSamuel na Natan na Gad. 30 Oro ri serekarera ouhonapare we auhe, nouvanḓe we, noviṋa avihe mbya tjitirwe ku ye na kOisrael na komauhona aehe nge mu kondorokere.
Gifts for Building the Temple
1 David told the crowd:
God chose my son Solomon to build the temple, but Solomon is young and has no experience. This is not just any building—this is the temple for the Lord God! 2 That's why I have done my best to get everything Solomon will need to build it—gold, silver, bronze, iron, wood, onyx, turquoise, colored gems, all kinds of precious stones, and marble.
3 Besides doing all that, I have promised to give part of my own gold and silver as a way of showing my love for God's temple. 4 More than 100 tons of my finest gold and almost 240 tons of my silver will be used to decorate its walls 5 and to make the gold and silver objects. Now, who else will show their dedication to the Lord by giving gifts for building his temple?
6 After David finished speaking, the family leaders, the tribal leaders, the army commanders, and the government officials voluntarily gave gifts 7 for the temple. These gifts included more than 170 tons of gold, over 340 tons of silver, 620 tons of bronze, and more than 3,400 tons of iron. 8 Everyone who owned precious stones also donated them to the temple treasury, where Jehiel from the Levite clan of Gershon guarded them.
9 David and the people were very happy that so much had been given to the Lord, and they all celebrated.
David Praises the Lord
10 Then, in front of everyone, David sang praises to the Lord:
I praise you forever, Lord! You are the God our ancestor Jacob worshiped. 11 Your power is great, and your glory is seen everywhere in heaven and on earth. You are king of the entire world, 12 and you rule with strength and power. You make people rich and powerful and famous. 13 We thank you, our God, and praise you.
14 But why should we be happy that we have given you these gifts? They belong to you, and we have only given back what is already yours. 15 We are only foreigners living here on earth for a while, just as our ancestors were. And we will soon be gone, like a shadow that suddenly disappears.
16 Our Lord God, we have brought all these things for building a temple to honor you. They belong to you, and you gave them to us. 17 But we are happy, because everyone has voluntarily given you these things. You know what is in everyone's heart, and you are pleased when people are honest. 18 Always make us eager to give, and help us be faithful to you, just as our ancestors Abraham, Isaac, and Jacob faithfully worshiped you. 19 And give Solomon the desire to completely obey your laws and teachings, and the desire to build the temple for which I have provided these gifts.
20 David then said to the people, “Now it's your turn to praise the Lord, the God your ancestors worshiped!” So everyone praised the Lord, and they bowed down to honor him and David their king.
Solomon Is Crowned King
21 The next day, the Israelites slaughtered 1,000 bulls, 1,000 rams, and 1,000 lambs, and they offered them as sacrifices to please the Lord, along with offerings of wine. 22 The people were very happy, and they ate and drank there at the Lord's altar.
That same day, Solomon was again crowned king. The people celebrated and poured olive oil on Solomon's head to show that he would be their next king. They also poured oil on Zadok's head to show that he was their priest.
23 So Solomon became king after David his father. Solomon was successful, and everyone in Israel obeyed him. 24 Every official and every soldier, as well as all of David's other sons, were loyal to him. 25 The Lord made Solomon a great king, and the whole nation was amazed at how famous he was. In fact, no other king of Israel was as great as Solomon.
David Dies
26 David the son of Jesse was king of Israel 27 for 40 years. He ruled from Hebron for 7 years and from Jerusalem for 33 years. 28 David was rich and respected and lived to be an old man. Then he died, and his son Solomon became king.
29 Everything David did while he was king is included in the history written by the prophets Samuel, Nathan, and Gad. 30 They wrote about his powerful rule and about the things that happened not only to him, but also to Israel and the other nations.